Domaša sa hanbila pred zahraničím

Užívateľské hodnotenie: / 0
NajhoršíNajlepší 

Prevzaté z vranovske.sk.  Viac ako 100 mladých ľudí zo Slovenska, Poľska, Maďarska a Českej republiky strávilo na Domaši jedenásť dní. Neformálne mládežnícke skupiny sa stretli pod záštitou mesta Vranov nad Topľou, ŠKB CEDENT Vranov n. o. a Európskeho kontaktného bodu. 

 Ako vysvetlil predseda predstavenstva ŠKB CEDENT Andrej Šust, cieľom stretnutia bolo vypracovať stratégiu návratu zahraničných turistov na Domašu. Keďže mládež sa o bývalú Zelenú perlu východu aktívne zaujíma, čo dokumentovali podporou petičnej akcie „Za záchranu vodného diela Domaša“ a predsezónnym čistením jej brehov, dostali príležitosť prostredníctvom depeší poslať odkaz ministrovi životného prostredia SR Petrovi Žigovi a predsedovi Prešovského samosprávneho kraja Petrovi Chudíkovi.  

Pravdou je, že mladí ľudia Domašu nešetrili, no jedným dychom treba dodať, že žiadali iba elementárne služby a podmienky, ktoré sú v iných podobných strediskách samozrejmosťou, ako napr. športoviská, turistické trasy s označením, cyklistický chodník, vodné atrakcie, viac kultúrnych podujatí, atď. „Domaša by mohla byť našou pýchou, zónou oddychu, relaxu, športového i kultúrneho vyžitia, miestom nových priateľstiev a zážitkov... No Domaša je zabudnutá, znečistená, obchádzaná a vzbudzuje iba negatíva. Mladí sa dobre cítia tam, kde je veľa ľudí a zábava. Na Domaši je však pusto, preto by sme si priali, aby sa na jej brehy vrátil život,“ zamysleli sa žiaci ZŠ Bernolákova z Vranova.  Študentov z Bystřice nad Pernštejnem zaujalo, ako málo sa v okolí Domaše vyťažilo z potenciálu fondov Európskej únie. Ich prekvapenie bolo o to väčšie, že práve v ich regióne si týmto spôsobom výrazne pomohli. „Myslíme si, že tu chýba záujem o priehradu, čo vidieť na každom kroku. Rozpadávajúce sa ubytovne, neupravené prostredie... Kto by tu chodil na prázdniny, keď tu chýba základné zázemie pre turistov?“ pýtali sa mladí Česi.  Pravidelným hosťom a návštevníkom Domaše je maďarský ľudový súbor z Repašskej huty. Pri porovnávaní minulosti s prítomnosťou jeho členovia s poľutovaním skonštatovali, že v priebehu niekoľkých rokov sa nič k lepšiemu nezmenilo. „Podľa nášho názoru by bolo potrebné vybudovať kúpalisko, ktoré uspokojí všetky vekové kategórie. Voľný čas návštevníkov by mohli spestriť tanečné, hudobné a iné festivaly. Pre ľudí vyhľadávajúcich aktívny oddych si vieme predstaviť cyklistický chodník alebo dobrodružný park,“ navrhli folkloristi z Repašskej huty. Reakcie mladých ľudí iniciátora celej akcie A. Šusta neprekvapili. Vychádzajúc z ich depeší ho ešte viac mrzí, že s aktuálnym stavom sa za súčasných podmienok bude dať hýbať iba ťažko. Hoci počas 20 rokov pôsobenia na Domaši prišiel o mnoho ilúzií, toto stretnutie ho umocnilo v tom, že predsa len má význam ďalej bojovať. „Nevieme čerpať eurofondy, tak ako napr. Poliaci, kde podobné jazero Szolina prekvitá. Pokiaľ sa úradníci z Bratislavy neprídu pozrieť na tvar miesta, či konkrétny región potrebuje alebo nepotrebuje podporu, nepohneme sa nikdy. Druhou stranou mince je to, že sme podali množstvo projektov, ktoré boli zamietnuté pre formálne nezrovnalosti. V tomto smere by sa nám zišla väčšia pomoc... Do projektových dokumentácií, stavebných povolení, spracovania projektov, štúdií... sme investovali nemalé peniaze, no dnes viem, že som ich mohol radšej vraziť do objektu,“ uviedol A. Šust.