Prírodné pomery

Optimálna klíma a teplota vody 23°C zabezpečujú príjemné kúpanie v čistej vode od júna do polovice septembra. Domaša poskytuje ideálne podmienky na rekreáciu a vodné športy. Jej brehy lemujú mäkké línie zátok, pahorkov i chrbtov, ktoré núkajú z každého miesta vždy inú neopakovateľnú scenériu i pekný pohľad na vodnú hladinu, ktorá je čistá, zelená až zelenomodrá.

Pravá západná strana je zalesnená, pri východných brehoch sa les strieda s lúkami. Toto prostredie je rajom hubárov, poľovníkov a milovníkov dlhých prechádzok.
Vodná plocha a jej brehy sú charakteristické pestrosťou výskytu vodného vtáctva. Môžete tu uvidieť bociana čierneho, bučiaky, kulíky, rôzne druhy kačíc, labute, volavky, z dravcov haju, orliaka morského a iné.
Rybári nájdu nádherné, tiché zákutia s možnosťou lovu rôznych druhov rýb – kapor, zubáč, šťuka, boleň, sumec, pleskáč, úhor, jalec, podustva. Bohaté možnosti rybolovu poskytuje aj priľahlá vyrovnávacia nádrž Malá Domaša pri obciach Malá Domaša a Slovenská Kajňa.

Okres Vranov nad Topľou, kam región Domaša patrí, má vďaka svojej geografickej polohe veľmi zaujímavú a rôznorodú prírodu. Južná časť patrí do Východoslovenskej nížiny, ktorá je svojím reliéfom výrazne odlíšená od masívu Slanských vrchov na východe a pahorkatiny Nízkych Beskýd v severozápadnej časti.
Slanské vrchy, vďaka svojej značnej členitosti, sú veľmi významné z botanického, zoologického i geologického hľadiska. Sú tvorené andezitmi a pyroklastikami. Lesné porasty možno zhruba rozdeliť do dvoch vegetačných stupňov. Zhruba do 500 m n. m. sú to dubohrabiny s ostricou chlpatou, nad 500 m n. m. sú to zubačkové bučiny. Vo vyšších polohách a na skeletovitejších substrátoch sú javorové bučiny s javorom mliečnym , javorom horským a jaseňom štíhlym, v podraste prevláda mesačnica trváca. Na extrémnych stanovištiach hrebeňov sa vyvinuli kyslé bučiny s chvostníkom jedľovitým, bielomachom sivým a čučoriedkou obyčajnou. Z chránených rastlín na Šimonke rastie prilbica pestrá. V doline Starého potoka je nápadná telékia ozdobná. Po celom území roztrúsene rastú rôzne orchidei. Z hľadiska zoologického sú Slanské vrchy významnou ornitocenózou. Zo vzácnych druhov tu hniezdi bocian čierny orol kráľovský, orol krikľavý, hadiar krátkoprstý, sova dlhochvostá, lelek obyčajný, ďateľ bielochrbtý a muchárik malý. Z cicavcov si pozornosť zasluhuje výskyt piskora vrchovského, vlka obyčajného, mačky divej a rysa ostrovida. V starých opálových štôlňach nad Zámutovom zimuje 11 druhov netopierov.

Východoslovenská nížina bola činnosťou človeka najviac pozmenená. Pôvodné biotopy lužných lesov, vŕbových remíz a močiarov boli premenené na poľnohospodársku pôdu. Čiastočne sa zachovali v brehových porastoch Tople a Ondavy. Zaujímavé sú slepé ramená pri Dlhom Klčove so zachovalými mokradnými spoločenstvami. Niektoré mokradné druhy (okrasa okolíkatá, kosatec žltý, šípovka vodná) druhotne obsadzujú systémy odvodňovacích kanálov. Polia s bohatým výskytom hraboša poľného sú loviskami pre dravé vtáky hniezdiace v okolitých lesoch. Na povalách poľnohospodárskych budov hniezdia kuviky obyčajné a plamienky driemavé. V podkrovných priestoroch sakrálnych stavieb majú svoje letné kolónie netopiere obyčajné a ucháče sivé.

Nízke Beskydy vypĺňajú severnú časť okresu. Sú tvorené Ondavskou vrchovinou a Beskydským predhorím. Charakteristický pre nej je mierne modelovaný reliéf terénu s výškou do 555 m n. m. Veľká časť je odlesnená a premenená na poľnohospodársku pôdu. Lesy sú dubohrabové až bukové. Z hľadiska geologického a botanického je zaujímavé bradlové pásmo, ktoré sa tiahne od Radvanoviec ponad Medzianky, Hanušovce nad Topľou, Skrabské, Petkovce až po hradný vrch Čičva. Tvoria ho menšie vystupujúce skalky, na ktorých sa vyvinula vápnomilná vegetácia. Toto územie je bohaté na výskyt orchidei, zatiaľ sa zistil výskyt 16 druhov.

Územím okresu pretekajú rieky Topľa a Ondava. Ich brehové porasty vŕby bielej, vŕby krehkej a jelše lepkavej sú významné jednak krajinársky ale aj ako biokoridory. Žiaľ v poslednom období v ich brehových porastoch začínajú prevládať invázne druhy rastlín ako netýkavka žliazkatá, netýkavka málokvetá, slnečnica topinambur a ježkatec laločnatý, ktoré vytláčajú pôvodné druhy. Rieky predstavujú významné migračné cesty pre vodné vtáctvo. Ich význam ešte vzrástol s vybudovaním Veľkej a Malej Domaše, ktoré sa stali oddychovými miestami pre skoro 80 druhov vodného a pri vode sa združujúceho vtáctva. K najvzácnejším druhom patria volavka purpurová, beluša malá, čaplička vlasatá, lyžičiar obyčajný, kulík bledý, hvizdák veľký, orliak morský, kršiak rybár, húska pestrá, rybár malý a bernikla kanadská. V zimnom období sa tu už skoro každoročne zdržiavajú labute veľké. Na prelome 80-tych a 90-tych rokov bolo významnou nielen oddychovou, ale aj hniezdnou lokalitou pre vodné vtáctvo odkalisko v Poši. Hniezdilo tu aj niekoľko párov vzácnej potápky čiernokrkej. V súčasnosti sa odkalisko pomaly zapĺňa popolčekom a podmienky pre hniezdenie sa stále zhoršujú. V hlinitých brehoch hniezdia brehule obyčajné a rybáriky obyčajné. V riečke Oľka žije vydra riečna.

Najzaujímavejšie časti prírody okresu Vranov nad Topľou z hľadiska geologického a botanického boli vyhlásené za chránené územia, ich sieť sa neustále dopĺňa.

Chránené územia okresu Vranov nad Topľou


Národná prírodná rezervácia Šimonka – chránené sú vrcholové pralesovité porasty, spoločenstva javorových bučín
a jaseňových bučín na balvanovitom podklade. Na vrcholovej skalke rastie brusnica pravá a smlz chĺpkatý. Zaujímavý je výskyt plamienka alpínskeho.
Národná prírodná rezervácia Oblík – chránená je vrcholová časť homoľovitého vulkanického kopca zhruba od 600 m vyššie. Rôznosť expozícií zapríčiňuje pestrosť rastlinných spoločenstiev, celkom je tu osem lesných typov. Je tu vybudovaný náučný chodník vedúci od chaty na lúke za Oblíkom.
Prírodná rezervácia Hermanovské skaly – predmetom ochrany je najrozsiahlejší skalný komplex Slanských vrchov – Sokolia skala. Rastie tu tarica skalná a skalnica horská. V minulosti tu hniezdil sokol rároh, v súčasnosti len krkavec obyčajný. Vo veľkom počte tu žije jašterica múrová.
Prírodná rezervácia Zámutovské skaly – predmetom ochrany sú výrazné skalné bralá na Jaseňovom hrebeni
a Čulkove s vyvinutými teplomilnými rastlinnými spoločenstvami. Zo vzácnejších druhov tu rastie tavolník prostredný, dráč obyčajný, kostrava dalmatská, nátržník piesočný.
Prírodná rezervácia Zámutovská jelšina – predmetom ochrany je terénna depresia so slatinným jelšovým spoločenstvom s ostricou predĺženou.
Prírodná rezervácia Hlinianska jelšina – predmetom ochrany je terénna depresia so sústavou pramenísk a vyvinutým jelšovým spoločenstvom s výskytom papradníka močiarneho a ostrice hrebienkatej.
Prírodná rezervácia Žipovské mŕtve rameno – predmetom ochrany je mŕtve rameno s porastami vegetácie voľnej hladiny a výskytom vzácnych ulitníkov.
Prírodná pamiatka Petkovský potok – predmetom ochrany je geomorfologicky a botanicky významné územie
s výskytom jaseňa mannového, klokoča perovitého a rôznych orchidei. V potoku sa vytvárajú sintrové kaskády.
Chránený areál Medzianske skalky - predmetom ochrany je časť bradlového pásma s teplomilnou kvetenou
s výskytom ponikleca veľkokvetého.
Chránený areál Radvanovské skalky – lokalita s výskytom ponikleca veľkokvetého a teplomilnými a suchomilnými trávinnými spoločenstvami.
Chránený areál Štefanovská borina – predmetom ochrany je územie s teplomilnou vegetáciou a výskytom črievičnika papučkového a ďalších orchideí.
Prírodná pamiatka Skaly pod Pariakovou – predmetom ochrany sú bizardné skalné útvary v katastrálnom území Juskovej Vole.
Prírodná pamiatka Zapikan – predmetom ochrany je roklina Komorského potoka s bralnými formami, podomletými prevismi a vodopádom na 3 m stupni v katastri obce Davidov.
Prírodná pamiatka Zárez Stravného potoka – predmetom ochrany je kaňonovité údolie s perejami, vodopádom
a malou jaskyňou v katastri obce Pavlovce.