Chotár – prírodné pomery

Streda, 29 August 2012
Chotár obce patrí do teplej klimatickej oblasti, priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 8°C.Najteplešia priemerná teplota je 18°-19°C, najchladnejšie -4°C. Priemerný úhrn zrážok je 660 mm, maximum pripadá na júl (90 mm) a minimum na marec (34 mm).

Z hydrografického hľadiska územie Novej Kelče patrí do povodia Ondavy, ktorá pramení pod hrebeňom štátnej hranice s Poľskom. Výstavbou priehrady Domaša sa vytvorili možnosti jej využitia od národohospodárskych cez ekonomické až po turisticko-rekreačné.
Fytogeograficky patrí územie do obvodu východobeskydskej kveteny. Je tu rastlinstvo dubovo-hrabových lesov. V lesnom poraste pri Novej Kelči sa nachádza mohutný starý dub, chránený štátnou ochranou prírody.

Jedinečným bohatstvom je výskyt početných minerálnych prameňov. Studená alkalická kyselka, Kelčanmi nazývaná „šťavica“, sa nachádza v upravenom parčíku pred vstupom do obce. Iba niekoľko desiatok metrov východne, za salašom Alpína, sa nachádza sírovodíkovo-metánový prameň, ľudovo nazývaný „švabľouka“. Je, žiaľ, znečistený, neupravený a takmer zabudnutý. Na výskyt ďalšieho prameňa v chotári obce poukazuje pomenovanie „voňaca“, označujúceho hon a potôčik v lesnom komplexe východne od starého kelčianskeho kostola, ide o vodu so zvláštnou vôňou.
Výsledkom systematického botanického mapovania územia Vranovského okresu je aj návrh zaradiť medzi zákonom chránené územie Kelčiansku jelšinu. Z prírodovednej stránky je to najpozoruhodnejšia lokalita obecného chotára, nachádzajúca sa severovýchodne od Novej Kelče v doline lesného komplexu Šnidárka. Na zamokrených pôdach tadiaľ pretekajúceho potoka v dĺžke 1,5 km tu spolu so záružlím močiarnym, nezábudkou močiarnou a žerušnicou horkou rastie významný druh ostrica hrebienkastá, ktorá týmto lužným porastom jelšín dáva osobitú fytocenologickú hodnotu. Podobné porasty s ostricou hrebienkatou v jaseňovo-jelšovom lužnom lese sa v rámci územia Nízkych Beskýd nikde inde nezachovali.

Okolité lesy sú bohaté na hríby, plávky, jedlé bedle, pečiarky a ďalšie huby. Z ovocných stromov sa po celé stáročia darí najmä jablkám, hruškám, slivkám, orechom a čerešniam.

Faunu v dubovo-hrabových lesoch reprezentuje srnec hôrny, jeleň obyčajný, sviňa divá, líška obyčajná, veverička, zajac a iné. Z plazov a obojživelníkov je to užovka fŕkaná a eskulapová, vretenica obyčajná, rosnička, ropucha. Z vtákov sú bežné bociany, dudok ďateľ, sojka a rozličné druhy sovy. Z dravých vtákov najmä jastrab krahulec, kaňa lesná a sokol.